Predné Solisko - dosiahnuteľný vrchol Tatier

Drahý Zápisník,

hoci bývam neďaleko Tatier (Nízkych aj Vysokých), musím s hanbou priznať, že ich často nenavštevujem. Pri cestách domov, pod Tatry, sa ale snažím naplánovať program tak, aby som aspoň jeden slnečný deň mohla v Tatrách stráviť, a hlavne na jeseň, keď je stabilné, slnečné počasie. Tentokrát ma kamarát zobral na Predné Solisko, a o našom výlete Ti, milý Zápisník  dnes napíšem. 

Kráľova hoľa vs. Predné Solisko? 

Mám pocit, že už som s výstupom na Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách tak otravná, že ma tam jedného dňa naozaj kamarát zoberie, zatiaľ na ňu ale asi nie som kondične pripravená :D Preto si kondičku trénujem nižšími vrcholmi, a v tomto prípade sme si pre turistiku vybrali Predné Solisko. Nachádza sa vo Vysokých Tatrách, vo výške 2 117 m. n. m., a ako kamarát hovorí, je to najjednoduchšie dostupný vrchol v Tatrách. 

Parkovanie na Štrbskom Plese ako pre pánov

Naša túra na Predné Solisko sa začala na Štrbskom Plese, teda...nie, nie, začala sa v popradskom Decathlone, pretože som potrebovala kúpiť turistické nohavice a objednávka online s cashbackom sa tak nejak omeškala. Po Decathlone nasledovala Billa s nákupom proteínovej tyčinky a mohli  sme vyraziť autom na Štrbské Pleso. Kamarát tam má známych, preto nemáme problém s bezplatným parkovaním (vďaka Bohu). Ísť električkou vyše hodiny sa mi veru nechce, ak si mám ale vybrať medzi cestou električkou na Štrbské Pleso alebo zo Starého Smokovca na Hrebienok, Štrbské Pleso je moja jasná voľba (cestu na Hrebienok naozaj neznášam). 

Prvý cieľ - Chata pod Soliskom

Štrbské Pleso sa vyznačuje komerčnými obchodmi, športovými obchodmi, ale aj stánkami s magnetkami či vareným vínom. No a azda najpopulárnejší, a na fotkách sa stále sa objavujúci, je hotel Patria. Náš cieľ ale tentokrát nebola prechádzka okolo Štrbského plesa, okolo ktorého behali český športovci, ale Chata pod Soliskom. Preto sme sa vybrali modrou turistickou značkou po mierne strmom chodníku. Kamarát síce zvažoval aj prechádzku po lyžiarskom svahu, veľmi skoro som ho s týmto nápadom ale zrušila. Neviem ale, či poslúchol preto, že ma naozaj počúva alebo preto, že veril mojej vyhrážke, že som schopná sa v polovici otočiť a počkať ho pri aute. Cesta na Chatu pod Soliskom bola fakt super, okolo sme stretli rodiny s deťmi aj seniorov, takže ju naozaj zvládne aj človek bez “high level” kondičky (ako ja). Už po pár krokoch sa objavujú krásne výhľady vrcholov Vysokých aj Nízkych Tatier. Veď, pozri sa sám. :)

...keď si už na začiatku vyššie než Snežka

Ako sme si tak kráčali Tatrami, kamarát poznamenal, že sme už vyššie než najvyšší vrch Českej republiky - Snežky (1 603 m.n.m.) a mňa to veľmi rozosmialo. Možno aj preto, že sme práve prechádzali okolo bratov Čechov, ktorí prekvapivo nemali biele ponožky v sandáloch, ale skutočnú turistickú obuv a palice. Na ich obhajobu tiež dodal, že už samotné Štrbské Pleso s nadmorskou výškou 1 346 m.n.m. je iba o niečo nižšie položené než Snežka a naše 738 m stúpanie je oproti Kráľovej holi nič. Nuž, darmo, chodiť na výlety s Tatrancom má niečo do seba a niekedy sa dozviem aj to, čo by som radšej vedieť nechcela. Čím dlhšie sme kráčali, tým častejšie sa mi menila nálada. Od tichej (cháp, keď som nemala dych a nevládala rozprávať) až po nadávajúcu (cháp, keď som sa chcela otočiť späť a počkať na neho v aute). Kamarát ma ale motivoval výhľadom a kávou na Chate pod Soliskom, ktorá už bola na dosah ruky. 

Až na jeden vrchol Vysokých Tatier

Musím uznať, že služby na Slovensku sú také, ako by som...typické slovenské. Po mojom víťastve nad stúpaním som netúžila po ničom inom iba po kapučíne. Takže na Chate pod Soliskom sme si okamžite vypýtali lungo s mliekom a kapučíno, na čo čašník rázne odvetil: “Takže dva pressa?” :D Chceš nechceš, na výber máš teda z jednej možnosti a v tej chvíli sme boli vďační aj za presso s mliekom bez cukru. Nás ale čakal ďalší výstup, na Predné Solisko a kamarát už zmenil taktiku a šiel na mňa štýlom: “Stále sa môžeme otočiť, nie každý to predsa zvládne a vôbec nevadí, že hore stúpajú seniori aj desaťročné deti.” Takto sa so mnou rozprával stále, keď som začala nadávať, že nevládzem a prinútil ma stíchnuť. Azda najvtipnejšie bolo, keď sme počas môjho nadávajúceho monológu prechádzali okolo manželského páru (boli to asi štyridsiatnici) a muž sa len pristavil pri kamarátovi a povedal mu: “Každá je rovnaká.” V tej chvíli ma to urazilo, ale nakoniec aj rozosmialo a pohladilo na duši, že sa s touto ženskou charakterovou vlastnosťou snáď každý muž v určitej životnej fáze zmieri a už len mlčí. 

Po tichej fáze som ho zahliadla - vrchol. Ten najjednoduchšie dosiahnuteľný vrchol vo Vysokých Tatrách, ktorý pre mňa nebolo vôbec jednoduché zdolať, bol tam! A výhľad na jesenné Tatry tiež. Bola som skutočne v úžase a viem, že tie výhľady stoja za tú námahu. 

P.S.: Na Solisko vedie aj lanovka zo Štrbského Plesa, takže pre tých, čo sa nechcú veľmi zapotiť je to ideálna možnosť, ako si užiť tatranské výhľady bez veľkej námahy.

P.S.2: Pripomeň si so mnou, Zápisníček, výlet na Sliezsky dom, kde sa nachádza najvyššie položený hotel na Slovensku.