Petra - skalné mesto vytesané do pieskovca

Milý Zápisníček,

na výlet do jordánskej Petry sme sa vypravili z Izraela, pešo cez hranicu pri jordánskom pohraničnom meste Aqaba. Pre vstup do Jordánska je potrebné vízum, tzv. Jordan Pass, ktorý sa dá zaobstarať priamo na hranici.
Potom už stačí len sadnúť do autobusu a užívať si cestu orientálnou krajinou, pre Jordánsko tak typickú – kamenistú púšť s nádhernými scenériami a malými chudobnými dedinkami na úbočiach skál.

Cesta púšťou ku skalnému mestu 

Kto by čakal, že v púšti je teplo aj v januári – plietol by sa. Prvá zastávka autobusu v horách Wádí Rum – sneží. Našťastie je tu pár malých obchodíkov s občerstvením a suvenírmi, kde sa dajú zohnať aj teplé šatky a rukavice. A ako to už v Oriente chodí - je slušnosťou náležite licitovať o cene.

Po dvoch hodinách jazdy prichádzame do cieľa. Petra, najväčšie turistické lákadlo Jordánska. Úchvatné miesto v púšti. Jeden zo siedmich divov sveta, pamiatka UNESCO. Ružové skalné mesto starodávneho kmeňa Nabatejov, založené okolo roku 300 pnl. Miesto, o ktorom je zmienka už v Starom zákone. V čase najväčšieho rozkvetu tu žilo až 30 000 obyvateľov. Bývalo centrom obchodu, kadiaľ v staroveku viedla jedna vetva tzv. Hodvábneho chodníka. V 6. storočí n.l. postihlo Petru ničivé zemetrasenie, kvôli ktorému pôvodní obyvatelia postupne odišli a mesto tak začalo pustnúť. Cestu sem potom dlhé stáročia poznali len miestni beduíni, ktorí ju prísne strážili a tajomstvo si medzi sebou odovzdávali po generácie. Znovu objavená svetom bola až začiatkom 19. storočia.

Moderná časť mestečka naplno žije z turistického ruchu. Vedľa parkoviska je krásne moderné múzeum, kde sa dozvedáme celú – zatiaľ známu – históriu miesta, množstvo ďalších zaujímavostí a sú tu vystavené nájdené archeologické artefakty.

Pešo, koňským povozom alebo na somárovi? 

A potom už - vyzbrojení vedomosťami - vyrážame údolím Vádí Musa do samotného skalného mesta. Prašná, široká, mierne sa zvažujúca cesta vedie smerom do skál. Dá sa ísť pešo alebo si zaplatiť a nechať sa zviezť konským povozom, prípadne ísť na koni, či na oslíkovi, a samozrejme nechýba ani ponuka služieb sprievodcov. Ten náš bol rodák priamo z Petry, Jordánec s plynulou angličtinou a uhrančivými zelenými očami, ktorý zamlada cestoval po svete, naučil sa jazyky a nakoniec ho láska k rodnému miestu pritiahla späť.

Cesta je lemovaná stánkami so všetkým možným, miestni predajcovia na nás volajú a vypytujú sa, odkiaľ sme, ako sa voláme, ponúkajú čaj, občerstvenie a suveníry.

Medzi skalami sa potom cesta úži, tiesňava je miestami len pár metrov široká. Okolo nás 150-200 metrov vysoké skaly. Po krajoch sú vidieť pozostatky dômyselného systému vodných kanálov, ktorými Nabatejci do mesta privádzali vodu.

Monumentálny Al Khazneh

Asi po 15 minútach sme konečne pri cieli. Tiesňavou sa dostávame na námestie, ktorému dominuje Al Khazneh – Pokladnica, najznámejšia pamiatka Petry. Určite ju všetci poznáte – z filmu Indiana Jones – je to onen „Chrám skazy“. Vnútri ale nie je poklad ako vo filme, Nabatejci vybudovali Al Khazneh ako hrobku pre svojho kráľa.

Na fotografiách možno tak nevyzerá, ale je naozaj obrovská a monumentálna, až sa človeku zatají dych. Pred ňou panuje čulý ruch - beduíni ponúkajú možnosť vyfotografovať sa na ťave - samozrejme za tučný bakšiš. Premýšľame, koľkokrát za deň musí chudák zviera znova a znova pokľakať, a zdvíhať sa, len aby majiteľ zarobil….
Pri stánku si dávame horúce víno - je naozaj zima, a aj tu v tiesňave fúka ľadový vietor.

Všetko vytesané do skaly

Pokračujeme chodníkom ďalej, smerom k amfiteátru - Nabatejskému divadlu, ktoré v neskorej nabatejskej ére prestavali Rimania, a ktoré pojalo až 8000 divákov.

Cesta sa rozširuje a je lemovaná pieskovcovými skalami, do ktorých sú vo výške niekoľkých metrov vytesané desiatky väčších i menších jaskýň, ktoré kedysi slúžili ako obydlia Nabatejcov. V niektorých jaskyniach je stále ešte živo, beduíni tu majú vyskladané koberce, posedávajú a pijú čaj.

Zastavujeme sa pri jednom, kde je zapálené ohnisko, a snažíme sa aspoň trochu zahriať. Traja beduíni sa s nami hneď dávajú do reči a celkom obstojnou angličtinou z nás dolujú informácie odkiaľ sme, a ako sa nám v Jordánsku páčia. Samozrejme chválime, zoznamujeme sa a za to dostávame sladký aromatický (ale hlavne horúci :) čaj, sľúbime, že znova prídeme a ideme ďalej.

Petra nie je len jedno známe miesto 

V Petre je toho k videniu ešte veľa ďalšieho – majestátny kráľovský palác, zvyšky kolonády s bránou, ktorá oddeľovala chrámovú, či posvätnú časť mesta od časti pre obyčajný ľud alebo kláštor na skale, odkiaľ je nádherný výhľad na skalnú krajinu Šarských hôr.

Veľa archeologických pokladov Petry ešte stále čaká pod vrstvami piesku na objavenie. Ale aj to, čo zatiaľ môžeme vidieť, skutočne stojí za to. Dáva nám to podnet na premýšľanie nad tým, či aj po nás zostane niečo, čo by pretrvalo veky a nad čím by naši potomkovia zostali stáť v úžase.

P.S.: A ak už sa raz do tejto časti sveta vypravíte a milujete púštny ráz krajiny, kúzlo dávnej histórie, a dych starých čias – určite nevynechajte púšť Massada v Izraeli, z Petry je to len pár hodín cesty, a stojí to za to….. Ale o tom zase niekedy nabudúce.