Popradské pleso - 5. najväčšie pleso Tatier

Drahý Zápisník,

počas mojich pravidelných návratov domov pod Tatry, okrem Sliezskeho domu veľmi rada navštevujem Popradské pleso, 5. najväčšie pleso na slovenskej strane Tatier.  Je to nenáročná prechádzka, ktorú zvládne veková kategória 50+, rodiny s deťmi, cyklisti aj ľudia, ktorí si nepotrpia na náročné túry. 
 

Popradské pleso - obľúbená destinácia Vysokých Tatier

Vždy, keď má niekto nápad ísť na Štrbské pleso a urobiť fotku pri známom hoteli Patria, navrhnem Popradské pleso, ktoré pre mňa nie je také opozerané. Nachádza sa v Mengusovskej doline, odkiaľ je vidieť štíty Ostrvy, Tupej a protiľahlého hrebeňa s vrcholmi ako Satan či Malá Bašta. Popradské pleso je so svojou nadmorskou výškou 1494 m tiež veľmi dôležitým východiskovým bodom pre vysokohorskú turistiku, skialpy, bežkovanie, či lezenie a ja sa na Popradské pleso rada vraciam v lete aj v zime. Dokonca som si raz so sebou do batôžka zobrala biele ponožky a sandály, urobila fotky a poslala kamarátom Čechom na pobavenie. 

Cestou necestou na Popradské pleso

Na Popradské pleso sa dá dostať viacerými cestičkami. Najpopulárnejšia a asi najviac komerčná je cesta zo Štrbského plesa po červenej značke s miernym stúpaním. Túto trasu som raz absolvovala s kamarátkou, našťastie nie v lete a cez víkend, takže sme sa vyhli mase turistov. Viac ma ale očarila trasa zo zastávky železnice Popradské Pleso, kde pravidelne stojí električka z Popradu, alebo sa dá pri zastávke zaparkovať auto (cez týždeň a mimo sezónu úplne na pohodu). S kamarátom sme naposledy električku nestihli, pretože sme museli kúpiť hot dogy v Lidli, takže sme sa na Popradské pleso vybrali autom a nechali ho neďaleko parkoviska. Odtiaľ sme sa vybrali zasneženou cestou okolo parkoviska, ďalej cez les. Les pre nás bola naozaj výhra, pretože vtedy dosť fúkalo a chvíľami sme zvažovali, že sa otočíme a pôjdeme na kávu na Štrbské pleso. :D

Symbolický cintorín Popradské Pleso

Na Popradské pleso od zastávky električky je to asi hodinka pešo, približne 15 minút pred cieľom sa dá odbočiť na Symbolický cintorín pri Popradskom plese, kde je ale od 1. novembra do 14. júna zimná uzávera. Hoci som bola na Popradskom plese už viackrát, na symbolický cintorín sa mi podarilo ísť len raz. Cintorín pod strmou skalnou stenou Ostrvy je miesto, kde sú na pamiatku obetiam Vysokých Tatier umiestnené pamätné tabule s menami ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách a na horách v zahraničí. 

Zo symbolického cintorína je to na Popradské pleso iba chvíľka, okolo neho si vždy dáme kolečko. Pleso sa vytvorilo po ústupe ľadovcov v poslednej dobe ľadovej. Údolie zaplnila voda stekajúca z okolitých dolín a štítov. Voda v Popradskom plese má žltozelenú farbu a teplotu okolo 16°C. Ľad pokryje hladinu jazera väčšinou v novembri a roztápa sa v máji. Prechádzku vždy s kamarátmi zakončím v Horskom hoteli Popradské pleso na presse s mliekom (kapučíno nerobia). 

P.S.: Iba na skok od hotela na Popradskom plese je Majláthova chata, ktorá bola postavená v roku 1879 a ponúka ubytovanie až pre 15 osôb.