Kuba - perla Karibiku

8. 12. 2022 Janka

Drahý Zápisník,

tohtoročnú dovolenku sme so sestrou plánovali niekoľko mesiacov. Chceli sme zažiť niečo úplne iné a Európa nám je už, takpovediac, malá a jednotlivé krajiny nám pripadajú veľmi podobné. Už na poslednej dovolenke sme si so smiechom hovorili, že potrebujeme zažiť dobrodružstvo kým nemáme deti, a že plavba loďou po Karibiku by pre nás určite bola nezabudnuteľná.

Sestra sa toho hneď chytila a komunikovala s britskou cestovkou (keďže žije v Londýne) a dovolenku po Karibiku aj skutočne zariadila. Problém nastal pri zaisťovaní poistného na prepravu loďou a nakoniec sme sa museli “uskromniť” iba s jednou destináciou, ktorou sa stala jasným víťazom Kuba.

 

Čo to o Kube

Kuba je krajina v Karibiku, jedna z posledných krajín s komunistickým režimom, známa pre svoje cigary a rum. Má niečo viac ako 12 miliónov obyvateľov a úradným jazykom je španielčina. Pre vstup na Kubu je nutné mať platný cestovný pas, víza a cestovné poistenie. Na vybavenie víz je potrebný cestovný pas a detaily o príchode a odchode a ubytovaní. Našťastie, v dobe internetu je možné víza vybaviť aj online a toto bol aj náš prípad.

 

Na Kube sa strieda obdobie sucha s obdobím dažďov a hurikánov. Hlavná sezóna na Kube sa začína v decembri a trvá asi do apríla, a hoci teploty na Kube sú počas celého roka veľmi príjemné, september a október sa považuje za najdaždivejší s vysokou šancou hurikánu. My sme sa na Kubu vybrali ešte pred odštartovaním hlavnej sezóny, v novembri. Sestra mala trošku obavy z hurikánov, ale chceli sme sa vyhnúť hlavnej sezóne a musím povedať, že tesne pred našim ochodom (na konci novembra) už bol príchod nových turistov citeľný. Preto je pre mňa november skvelou voľbou na návštevu Kuby.

Návrat do budúcnosti vďaka časovému posunu

Na Kubu sme leteli z anglického Manchesteru asi 9 hodín, cez Atlantický oceán, Kanadu, USA (nad New Yorkom a Miami) až do našej cieľovej destinácie, ktorou bolo Varadero, v minulosti aj sídlo bohatých. Pre mňa zatiaľ neznáme Varadero sa nachádza asi dve hodiny autom od hlavného mesta, Havany, a je to jedno z najvýznamnejších rekreačných oblastí Kuby. Varadero je populárne vďaka rozprávkovým plážam, o ktorých sa hovorí, že sú jedny z najkrajších na svete, a aj preto sa tam nachádza množstvo hotelov a rezortov. Preto je treba dobre vyberať a moja sestra si na tom dala poriadne záležať. Na Kube sa stal naším útočiskom rezort ROYALTON HICACOS, kde nás hneď po príchode z letiska súkromným taxíkom čakal welcome drink.

 

All inclusive, ktorý alkohol nešetrí

Úprimne, najskôr sme si nevedeli predstaviť dovolenku v rezorte, pretože vždy cestujeme na vlastnú päsť, ale v prípade Kuby, o ktorej sa hovorí, že má nedostatok elektriny a wc splachuje každú pol hodinu, sme nechceli nechať nič na náhodu a šli dovolenkovať cez cestovnú kanceláriu do all inclusive hotela. Klamala by som, keby som napísala, že sme si na prepych, ktorý nám all inclusive ponúkol, rýchlo nezvykli. 

 

Jedla a pitia čo hrdlo ráči

O jedle a pití na Kube sme čítali množstvo článkov, ktoré upozorňovali na to, že: 

  • jedla nie je dostatok s obmedzeným výberom, 
  • má Kuba špinavý ľad,
  • zeleninu a ovocie umývajú v špinavej vode.

My sme ale na Kube zostali milo prekvapené. Raňajky sa niesli v znamení švédskych stolov, kde si prišla na chuť naozaj každá národnosť. Nechýbali “english breakfast,” rôzne druhy čerstvého ovocia a dokonca od fachu pripravené palacinky od kubánskej tety. Hneď po príchode do reštaurácie bol samozrejmosťou pohár vody s otázkou, či chceme aj nejaký ďalší drink. Čo sa nám ale páčilo najviac bolo, že všetci boli vysmiati, ústretoví a vyzerali, že by nám zniesli aj modré z neba. 

Cez obed a večeru sa reštaurácia premenila na “stánky” s rôznymi kuchyňami, nechýbala talianska kuchyňa s pizzou a cestovinami či kubánska kuchyňa s morskými plodmi a…množstvom koláčov, ktoré nám robili spoločnosť až do nášho odchodu, pretože ich zelenina (v prvý deň som si nabrala kopu mrkvi) ani pizza sa absolútne nedala porovnať s tou našou. Po prvom degustačnom dni sme tak zostali verné len ovociu, kuraciemu mäsu, ryži, koláčom, zmrzline a piňacoláde.  

 

Zápisníček, vedel si že: na Kube sa podáva ryža s tmavou fazuľou a je to pre kubáncov typické jedlo?

 

Rozprávkové pláže dlhé 20 km a program na nezaplatenie

Varadero je celosvetovo známe vďaka nádherným piesočnatým a nepreplneným plážam. Okrem toho si na Varadere prídu na svoje milovníci potápania či golfu. Náš rezort mal k dispozícii súkromné pláže iba pre ubytovaných s lehátkami, ktoré sme si chodili hneď po raňajkách “obsadiť.” Toto vnímam po návšteve Gambie (kde nás neustále bombardovali domáci s ponukou oblečenia) ako veľké plus, pretože sme vo Varadere mali naozaj božský pokoj a možnosť tráviť čas s knihou v ruke a absorbáciou vitamínu D.

Len občas sa k nám priblížila obsluha s piňacoládou alebo kolou a energickí animátori, ktorí nás pozývali na program. Sestra sa v tom hneď našla a každý deň chodila tancovať salsu na pláži a popoludní sme sa zase chodili dívať na tancovanie v bazéne. Smiešne bolo, že nám na každej tanečnej akcii robila spoločnosť teta už v dôchodkovom veku, ktorá mala energie na rozdávanie a silne konkurovala mladším ročníkom v počte pretancovaných hodín. Stretli sme ju dokonca aj v nočnom klube, kde nám animátor s úžasom oznámil, že jej už ráno o 7 letí lietadlo späť do Kanady.

Krásne slnečné počasie a výhľad na pokojný oceán vystriedalo oblačné počasie s čoraz silnejším vetrom, ktoré vyvrcholilo o dva dni nečakanou búrkou. Na ňu nás upozornil chlapík slňujúci sa vedľa nás, ktorý na Kube už bol a vedel, že tak rýchlo ako búrka príde, tak rýchlo aj odíde. Našťastie mal pravdu a žiadny hurikán sa vo Varadere v novembri nekonal. 

 

Pripravte si peňaženky dámy a páni

Áno, all inclusive je skvelá vec, kopec jedla a pitia zadarmo, kto by nebol nadšený? Kuba je ale špecifická v tom, že v podstate za každú “službu” očakávajú protihodnotu v podobe kanadského dolára, libry či eura. A to nie je všetko! Kubánci mince prijímajú iba neochotne, pretože si ich potom musia meniť na bankovky, aby s nimi mohli ísť do banky. My sme mali v peňaženke libry a eurá a nemuseli sme ich meniť na kubánske peso. Dať ale niekomu pravidelne 5 € či dokonca viac € nie je žiadna sranda. Takže sme rozložili sily a napríklad čašníkom, ktorých sme stretávali denne sme dali tringelt v podobe bankovky až v posledný deň na Kube. Aj tak sme za náš týždňový pobyt minuli na tringeltoch asi 70 €, čo je myslím celkom slušná suma.

A aby som nezabudla, na platbu kartou sme zabudli hneď na letisku v Manchestri, pretože na na Kube nie je vôbec tak populárna ako u nás a všade sme potrebovali hotovosť.

 

Internet? Nie, radšej knihu!

Kuba je krajina, v ktorej často domácnosti musia fungovať bez elektriny a hoci na našom hoteli fungovala elektrina bez problémov, pripojenie na internet bolo dostupné iba na verejných miestach a iba obmedzený počet hodín. Každý deň sme tak mohli stráviť v spoločnosti sociálnych sietí a aktuálnych správ 3 hodiny a návšteva niektorých stránok bola zakázaná. Pre niekoho pohroma, pre nás, deti 90. rokov, možnosť oddychovať bez neustálych notifikácií. Večer sme tak trávili s knihou alebo sedmovými kartami, alebo sme si zapli telku s programami v angličtine, španielčine alebo ruštine.

 

Čokoládovňa bez čokolády?

V nedeľné popoludnie sme sa rozhodli, že okúsime “kubánsky život” na vlastnej koži a vybrali sme sa autobusom do centra Varadera. Začiatok sa nezaobišiel bez fopá, keďže pri našom hoteli nebola označená autobusová zastávka a autobus sme zastavili len silou vôle. :D Predtým sme sa ale na recepcii opýtali, ako často chodia autobusy tam a späť a či berú aj inú menu než kubánske peso. Odpoveď bola smiešna, pretože autobus síce chodí každú pol hodinu, ale môže prísť aj o hodinu alebo neprísť vôbec. Posledný autobus vraj chodí o 6 večer. Za spiatočnú cestu autobusom sme zaplatili 5 € na osobu. Vo Varadere som chcela navštíviť hlavne vychýrenú čokoládovňu, ktorá sa nachádzala hneď pri zastávke v samom centre mesta. Bohužiaľ, po usadení sa nám čašník ospravedlnil, že už žiadnu čokoládu nemá. Bolo to celkom komické a v našej spoločnosti nepredstaviteľné :D Tak sme sa so sestrou trošku prešli (zistili, že vo Varadere je obchod Adidas), sledovali ľudí sediacich v reštauráciách, urobili peknú fotku a šli čakať na autobus, ktorý, našťastie, prišiel. 

 

Dovolenka na Kube, kľudne znova

Možno to znie smiešne, ale väčšinou som sa po pár dňoch na dovolenke tešila domov, chýbala mi práca, rodina, kamaráti, taký ten každodenný život. Musím ale povedať, že v prípade Kuby by som ostala kľudne ešte aspoň týždeň. Kuba je skvelá v tom, že človek netrávi toľko času s mobilom v ruke a má čas byť len tak, sám so sebou, užívať si prítomnosť. Navyše žijú na Kube veľmi milí a usmievaví ľudia. V posledný deň nás niekoľko čašníkov a animátorov objímalo a dokonca sme na rozlúčku dostali “home made” výrobok od záhradníka, ktorého sme denne stretávali pri našej izbe. Je milé stretnúť človeka, ktorý niečo daruje len tak…a hoci klobúčik vydržal iba pár dní, spomienka na večne usmiateho záhradníka zostáva. :) Čo si teda z dovolenky na Kube odnášam? Okrem piesku v batohu aj výzvu byť viac usmiaty a zdvorilý človek, ktorý nepotrebuje toľko materiálnych vecí.

 

P.S. Dovolenka na Kube bola jednoznačne naša najlepšia a určite stojí za to šetriť trošku dlhšie a dopriať si Karibik. 

 

Janka

Autor Janka

Janka je dušou rodená východniarka. Vyskytuje sa najmä v blízkosti pohodlných plôch na sedenie, no často vytiahne topánky veľkosti 35 a ide do rodných Tatier na turistiku. Pri takýchto výletoch do kopca sa jej výrečnosť stráca, čo hovorí niečo o jej fyzickej kondícii. Zbožňuje nakupovanie s cashbackom, preto vždy človeka prekvapí novými kúskami oblečenia.