Rio - najväčšie brazílske mesto

Drahý Zápisníček, 

o Riu sa hovorí, že je to krásne a živé mesto karnevalov a mesto, ktoré stráži tretia najväčšia socha Ježiša Krista na svete. Romantické predstavy plné tanca a krásnych žien dopĺňa idylická predstava o jednej z najkrajších pláží sveta - Copacabana. Jedného dňa som mal cestu zo severu Brazílie, kde som bol pracovne na priemyselnom veľtrhu v Recife, a tak som si svoj pobyt v krajine o jeden deň a noc predĺžil. Teraz sa s tebou o svoje zážitky podelím.

Rio de Janeiro má malé letisko na rovnako malom ostrove v zálive, uprostred mesta. Už prílet je obrovským zážitkom, pretože pri priblížení lietadlo krúži nad mestom, ktoré sa nachádza v krásnej pralesnej prírody. Dobré je vedieť, že Rio nie je Praha. Prakticky všetci, ktorí majú s týmto mestom skúsenosti ti, Zápisníček, odporučia, pohybovať sa len po hlavnej triede, ideálne v skupine a ideálne je si zaistiť cez operátora bezpečný program od začiatku až do konca. Rio je aj napriek svojej kráse veľmi nebezpečné mesto a tieto varovania, milý Zápisník, nikto nesmie podceniť.

Copacabana

U nás si mnoho reštaurácií, kúpalísk aj diskoték požičiava mená, ktoré dobre znejú a pritom ľudia nevedia, o čom sa hovorí. Rio je mesto, ktoré je umiestnené na pobreží Atlantického oceánu. Je to mesto obklopené kopcami a džungľou, ktorá prerastá medzi domami, a tak na stromoch uvidíte papagáje a iné živočíchy, ktoré u nás poznáme len zo ZOO. Ani pobrežie nie je jedna veľká pláž s výhľadom na oceán. Je tu mnoho špicatých skál a kopcov sopečného pôvodu, ktoré ako zuby bájneho zvieraťa čnejú do ohromných výšok priamo z vôd oceánu. To ale neznamená, že tu nie sú pláže. Je ich tu veľa a tá najznámejšia sa volá Copacabana. Ide o krásnu dlhú pláž s jemným pieskom, v ktorom je celý rad športovísk. Je lemovaná chodníkom a cestou, pozdĺž ktorej nájdeš celý rad obchodíkov a stánkov. A samozrejme, i hotelov. Odporúčania, ktoré som ako turista dostal, zneli: nechodiť nikam v noci a pohybovať sa iba pozdĺž tejto pláže. Myslel som si, že bude ubytovanie v týchto miestach nad moje finančné možnosti, ale podarilo sa mi zaistiť si izbu v hoteli bez reštaurácie za veľmi dobrú cenu. Prišiel som neskoro večer, hodil batoh v izbe na zem a vyrazil na pláž. Nemohol som sa dočkať až spoznám to nebezpečné Rio a prejdem sa po jemnom piesku pri počúvaní hudby a šumení obrovských vĺn.

Okolie pláže bolo bezpečné ako Václavské námestie v Prahe. Stretával som rôzne typy ľudí, od turistov, cez predajcu, až po ľahké dievčatá, ponúkajúce služby na pláži alebo v nejakej bočnej ulici (zas tak pekné tie Brazilčanky nie sú, skôr naopak). Boli tu tiež mladí predajcovia rôznych somarín, ktorí nemali problém porozprávať sa s cudzincom, ktorý u nich nič nekúpi. Rýchlo sa priblížila polnoc a ja som sa musel niekde najesť. Zvolil som jednu malú reštauráciu na pláži a pozeral, ako miestni hrajú futbal. Aj keď bola skoro polnoc, tak sa tu hrali deti, staršia mládež aj dospelí. Niektorí boli dosť obézni a pritom hrali futbal lepšie ako futbalisti našej prvej ligy. Nakoniec to nezostalo len pri pozeraní. Dojedol som a išiel som sa k nim pridať. Urobil som 3 kroky a už som ležal na zemi. Nechápem, že chlap, ktorý má o sto kíl viac ako ja, dokáže v tom piesku behať. Bol som regulárne najhorší hráč a som rád, že cez všetku tú hanbu, čo som si urobil, ma nechali medzi sebou až do jednej v noci. 

Výlet za pamiatkami

Ráno som dorazil na miesto zrazu a do večera bol program skutočne nabitý. Malým minibusom sme vyrazili na Cukrovú homoľu (Pão de Açúcar). Teda pod ňu. Ide o jednu z dominánt Ria, horu, na ktorú vedie krátka kabínková lanovka, z ktorej máte celé mesto ako na dlani. Mnoho ľudí si myslí, že najlepší výhľad na Rio je pri soche Ježiša, ale nie je to úplne tak. Socha Ježiša je od centra kus cesty. Pre nás to znamenalo kus cesty minibusom k lanovke, teda vlaku, ktorý sa po koľajniciach šplhal džungľou a chudobnými štvrťami na veľký kopec za mestom. Cukrová homoľa je oveľa viac v centre diania.

Hora má takmer 400 metrov nad morom a je z nej výhľad na hlavnú časť mesta. Tu stretnete celý rad exotických stromov a živočíchov, ale tiež sa vám naskytne výhľad na členité mesto, v ktorom svietia stovky chudobných štvrtí, do ktorých drogové gangy nepustia ani príslušníkov polície, ani iné bezpečnostné zložky. Nie je to jedna, alebo dve štvrte, ale sú to stovky uzavretých a nepriechodných miest. Tieto slumy sa tu nazývajú Favela. Hneď vedľa jednej Favely vidno krásne udržiavané golfové ihrisko pre smotánku mesta.

Z hory, ktorá pripomína homoľu cukru sme už zahliadli v diaľke sochu, ktorá na mojej trase nesmie chýbať. Lanovkou sme sa dostali späť na parkovisko a minibusom sme odišli na obed do jednej z miestnych reštaurácií. Uprostred jednej križovatky nás zastavil muž. Po chvíli sa ukázalo, že nie je sám. Išlo o dvojicu tanečníkov. Zastavili dopravu, uprostred križovatky postavili veľké rádio a na hlasnú hudbu začali tancovať. Nie som odborník na juhoamerické tance, ale išlo o capoeiru a vystúpenie bolo pre laika skutočne atraktívne. Následne vzali klobúky, obehli všetky autá, vybrali pár drobných a znova pustili dopravu.

Hore džungľou až k soche Krista Spasiteľa

Najznámejšou dominantou Ria je socha Ježiša. Týči sa nad mestom v hustej džungli a žije si vlastným životom. Po dlhej ceste lanovkou sme sa dostali až na vrchol kopca, kde sme museli ísť ešte kus cesty pešo až k soche. Logicky, ide o miesto, ktoré je neustále plné turistov, ale nemusíš sa báť, že by si cez ich hlavy sochu nevidel. Socha je relatívne mladá, základný kameň bol položený v roku 1922 a slávnostne otvorená bola na jeseň roku 1931. Je postavená na 7 metrovom podstavci a meria 30 metrov. Následne ju svojou veľkosťou prekonala socha v Bolívii a tiež socha v Poľskom Swiebodzin. Pri  soche je krásny výhľad na oceán i zátoky. My sme mali šťastie, že z ničoho nič prišla hmla a dážď. Mnoho turistov naskákalo do lanovky, a keď sa vyčasilo, tak nás pri soche bolo už relatívne málo. Konečne sme mohli naplno pocítiť a oceniť silu, tohto duchovného miesta.

P.S.: Keď sa ma, Zápisníček,  spýtaš, aké mesto, z tých čo som navštívil, považujem za najkrajšie, jednoznačne odpoviem, že to je Rio de Janeiro. Ide o mesto plné protikladov. Energia, život, hudba a tanec v meste, ktoré je plné nebezpečenstva, drog, násilia, smrti a chudoby. Mesto plné života, domov a významných stavieb obklopené divokou prírodou, džungľou a zvieratami. Mesto s nádherným oceánom, vlnami a plážami, ktoré neprestáva žiť, ani keď sa blíži svitanie, a pritom plné nádherných cirkevných stavieb a symbolov. Rio je mesto plné emócií a to je na ňom nádherné.