Andorra - malý hornatý štát

Andorra je krajina, ktorú som si nikdy nemyslela, že navštívim a predsa sa stalo. Keďže sme mali pár dní voľna počas dovolenky v Španielsku, zakomponovali sme do plánu aj dva dni v Andorre, aby sme videli tento malý hornatý štát, ktorý je raj pre lyžiarov, snowboardistov a milovníkov hôr. Toto rozhodnutie sme neoľutovali ani na minútu.

20. 8. 2022 Karin

Milý Zápisníček,

Andorra je 35. krajinou, ktorú som vo svojom živote navštívila a na tento zoznam sa môže hrdo zapísať a nikdy neoľutujem, že sme sa do tohto hornatého štátu vybrali.

V Andorre je oficiálnym jazykom katalánčina, ale bez problémov sme sa dorozumeli aj anglicky. Na vstup do krajiny stačí občiansky preukaz, avšak pri vstupe nás nikto nekontroloval a colníci si len náhodne vyberali autá na kontrolu. Prvou zastávkou nášho andorrského tripu bolo samozrejme hlavné mesto Andorra la Vella.

Noc pred vstupom do Andorry sme spali v kúzelnej dedinke Arseguel, ktorú nejde slovami ani popísať. Je to kamenné miesto priamo v horách, ktoré z diaľnice ani nevidno, vedú sem malé úzke cestičky a zrazu sa pred nami objavila dedinka. Vnútri dedinky sa nedá autom parkovať, je vyhradené parkovisko pri kostole mimo vstupu do ulice. Zážitok na celý život.

 

Andorra la Vella, hlavné mesto Andorry

Andorra la Vella je veľmi maličká a veľa sme neočakávali. Ide o najvyššie položené európske hlavné mesto. Po príchode sme si dali na námestí kávu a vybrali sa k známym tečúcim hodinám od Salvadora Daliho, za ktorými je takzvaný parížsky most. Toto sú zrejme jediné dve známejšie turistické miesta v hlavnom meste.

Mesto je doslova obklopené horami a architektúra je naozaj nádherná. Všade je vidno kameň a aj nové moderné budovy sú postavené v kamennom štýle. Nad mestom vedie turistický chodník, ktorý je prístupný aj pre rodiny s deťmi s názvom Rec del Sola. Prvá časť úseku je strmá a potom už ide o naozaj jednoduchú krásnu prechádzku nad Andorrou la Vella.

Andorra je síce na šírku aj výšku veľmi malá, avšak dostať sa z jedného bodu do druhého môže napríklad pri 20 kilometroch aj 45 minút, pretože sú cesty naozaj strmé a všade sú samé serpentíny.

Po obede v meste sme sa vybrali na jazero Estany d'Engolasters, kde sa dá urobiť peší okruh. Je to akási ohrada, kde sa však nedá kúpať, ale je to nádherné miesto na prechádzku s rodinou. Jazero sa skrýva v horách, vedú sem strmé serpentíny a sem-tam sa tu objaví typický kamenný andorrský dom. Odtiaľto sme zamierili do mestečka Tarter, kde sme mali zarezervovaný Mountain Hostel Tarter cez Booking. V tento deň bolo vonku 30 stupňov, no po príchode do hôr sa rapídne ochladilo a my sme si ešte vychutnali pohár dobrého vína pri západe slnka nad horami.

Všade naokolo sú tu lyžiarske strediská a v zime je to naozaj raj pre lyžiarov. Náš hostel ponúkal aj vyhrievaný bazén, takže po dobrej lyžovačke nemôže byť nič lepšie ako sa zregenerovať v teplej vode v bazéne s výhľadom.

 

Priamo do oblakov

Ďalší deň sme sa vybrali vysoko do hôr a našim cieľom bola Tristaina lookout. Autom sme zaparkovali pri vstupe do lyžiarskeho strediska Ordino Arcalis, odkiaľ vedie či už turistický chodník, alebo lanovka ku reštaurácii La Coma v nadmorskej výške 2220 m.n.m. Lístok na prvú lanovku stojí 16 eur na osobu a pustia sem aj deti, pretože je uzavretá.

Rýchlou jazdou sme sa dostali až ku reštaurácii, odkiaľ vedie ďalšia, už otvorená, sedačková lanovka až na andorrsko-francúzske hranice. Z tohto bodu je to len desať minút k spomínanej vyhliadke Tristaina. Lístok na túto druhú lanovku stojí už iba 4 eurá, jazda trvá okolo 20 minút, avšak deti pod 120 centimetrov nemôžu na túto lanovku ísť, a to ani v nosiči. My sme sa teda museli s manželom prestriedať a ísť hore po jednom, pričom druhý ostal s dcérou pri reštaurácii.

Po vystúpení z lanovky som sa doslova rozbehla k vyhliadke a už po niekoľkých metroch som zistila, že to nebude také jednoduché vzhľadom k tomu, v akej nadmorskej výške som bola, keďže tento lookout sa nachádza v 2701 m.n.m. Stojí tu len od roku 2021 a nie sú tu davy ľudí. Odtiaľto je výhľad na krásne Pyreneje a jazerá, avšak dosť ma prekvapil silný vietor, ktorý zatriasol aj so železnou 32 tonovou konštrukciou vyhliadky.

Dva nabité andorrské dni nám stačili a jediné, čo nám z tohto výletu chýba, je pamätná magnetka.

 

P.S: v Andorre rovnako ako v Španielsku si ľudia po obede dopriavajú siestu. Znamená to, že služby ako reštaurácie sú v rozmedzí od jednej do štvrtej zatvorené. Každá inak. Výborné pre hladných turistov s dieťaťom. Našťastie potraviny sú otvorené, no keďže na siesty nie sme v našich končinách zvyknutí, bolo to niektoré dni náročné.

 

Karin

Autor Karin

Karina pochádza zo stredného Slovenska z Vrútok, ale asi ako polovica jej generácie žije v Prahe. Číta, píše a momentálne sa snaží balansovať medzi životom matky a ženy. Dovolenky v rezortoch nie sú nič pre ňu a je rada, že jej druhá polovička nie je z cukru a dobrodružstvá po svete zažívajú spoločne. Nuž a dcéra sa dobrodružnej povahe maminky musí prispôsobiť.