Liptovský Mikuláš - to, čo inde nezažiješ

Liptovský Mikuláš - to, čo inde nezažiješ

Drahý Zápisník,

 

už je to asi rok, čo som sa po niekoľkých mesiacoch strávených v Prahe, bez možnosti prejsť hranicu, vracala domov pod Tatry. Tešila som sa na výhľad, prírodu, kamarátov... a tak sme spoločne plánovali výlet. Jeden kamarát spomenul, že ešte nikdy nebol v Kontakt ZOO v Liptovskom Mikuláši, ja som zase nevidela kovové miniatúry známych stavieb, a tak bola voľba jasná - hor sa, Mikuláš volá!

 

Cestou necestou…

 

Ráno začalo tak nejak nevydarene. Zostava - dvaja chalani a tri slečny sa zdala byť sľubná (hoci som samozrejme ako najmenšia musela sedieť vzadu v strede), už na pumpe v Poprade sme sa však dostali do mužskej šarvátky či je lepší Xbox alebo PS. Počúvať dvoch dospelých mužov argumentovať prečo je Xbox lepší než PS a naopak až do Východnej nebola žiadna sranda nielen preto, že my, ženské osadenstvo, sme nemali ani potuchy, čo sa vlastne v aute rieši, ale tiež preto, že spoločný výlet mal byť pre mňa príjemne strávený čas doma, pod Tatrami. Takže som sa odhodlala na razantný krok a spýtala sa vodiča, či ma vysadí niekde na železničnej stanici, aby som sa vrátila spokojne domov. Odpoveď vodiča však bola jasná - NIE. Vtedy sa začal prúd myšlienok, ako sa dostať na stanicu s takmer nulovou baterkou na mobile z Kontakt ZOO, no a keďže môj orientačný zmysel je na bode mrazu (alebo ako niektorí vravia aj pod ním), uvážila som, že sa musím vzdať a už len poslúchať šoféra (inak, presne preto som najradšej šofér ja, tá sloboda stojí aj za obetu konzumovania alkoholu).

 

Kontakt ZOO - to čo na Slovensku máme

 

Neviem, či to bolo mojou otázkou, alebo či si chalani uvedomili, že hádka nemá zmysel, ale po zaparkovaní sme sa dokázali všetci spoločne rozprávať a vytešovať sa zo zvieratiek, ktoré si môžeme aj pohladiť. Pri čakaní v rade na vstupné nám pani pred nami poradila, aby sme si kúpili jeden spoločný lístok pre vstup do Kontakt ZOO aj do Tatrapolisu (kde sú umiestnené miniatúry), pretože cez víkend je výhodnejšia cena. 

Kontakt ZOO som už zažila pred pár rokmi, najväčšie vzúšo bolo, keď mi dali na krk hada (dúfam, že nie jedovatého). Tentokrát som hada na sebe, bohužiaľ, nemala, tiež sme nemohli pohladiť tigra (pretože bol už veľký a kvôli COVID-u nebol zvyknutý na ľudskú spoločnosť), ale zato sme si pohladili malého medvedíka, a na hlave nám pristál farebný vtáčik. Okrem toho sme videli, doma málo obkukané kurky, kačky aj prasiatko. No a ja som si tam našla aj novú, inteligenčne na rovnakej úrovni, kamošku - melírovanú lamu. :D 

 

Melírovaná lama

 

Vysoká takmer ako londýnsky Big Ben

 

Keď som bola malá, myslela som si, že bez problémov navštívim Burj Al-Arab v Dubaji, Eiffelovú vežu v Paríži či Big Ben v Londýne. Tak dobre, ten som už viackrát videla. Ako som však dospela, uvedomila som si, že dôvodom, prečo divy sveta nevidím nie je COVID, ale aj prázdna peňaženka. No ale ako sa hovorí, “keď nepríde Mohamed k hore, príde hora k Mohamedovi,” tak som šla - do Tatrapolisu do Liptovského Mikuláša, k miniatúram svetoznámych stavieb. Aspoň na chvíľu som mala pocit, že som v zahraničí, že vidím Sochu slobody ako Rose z Titanicu, no a pre mňa TOP, že som bola skoro (ale naozaj iba skoro) tak vysoká ako Big Ben.

 

Tatrapolis

 

Partička minigolfu, či?

 

No a naša posledná zastávka bol Pirátsky minigolf, tiež blízko Kontakt ZOO. Priznám sa, že som minigolf nikdy nehrala, ani som po tom nejak extra netúžila (mám pocit, že je to šport pre snobov :D ), kamaráti si však zmysleli, že je čas si ho prvýkrát zahrať a môj odpor nebrali vôbec do úvahy. No a keďže som dosť tvrdohlavá, a okrem toho som sa nechcela strápniť (áno, som športový antitalent), vytrvalo som vzdorovala. Nakoniec sme sa dopracovali ku kompromisu, kamoš so mnou držal palicu a smeroval guľôčku do jamky. No a ja, som tam len stála a tvárila sa pekne. :D Takýmto štýlom sme spolu odhrali všetkých vyše dvadsať jamiek a myslím, že som ani neskončila na poslednom mieste. :D 
 

Romantika pri minigolfe

 

P.S.: Na Liptov mám vždy príjemné spomienky, je to moje obľúbené miesto, nielen preto, že je tam naozaj nádherná príroda, ale najnovšie tam navštevujem kamarátku, s ktorou si vždy dáme jedno pivko.

Janka
Napísal/a
Janka
Janka je dušou rodená východniarka. Vyskytuje sa najmä v blízkosti pohodlných plôch na sedenie, no často vytiahne ponožky a sandále a ide do rodných Tatier na turistiku. Pri takýchto výletoch do kopca sa jej výrečnosť stráca, čo hovorí niečo o jej fyzickej kondícii. Okrem toho v zime obľubuje opaľovať svoje tatranské nohy pri Atlantickom oceáne.

Prihlásiť sa

Tu sa môžete prihlásiť pomocou Vašich prihlasovacích údajov

Zabudli ste heslo?
alebo Prihlásiť cez Facebook Prihlásiť cez Google

Registrovať sa

Zaregistrujte sa zadarmo a začnite využívať PlnáPeňaženka.sk

(i) Svoj súhlas môžete kedykoľvek odvolať